Dieťa, ktoré bolo kedysi spoločenské a otvorené, zostane mĺkve a uzavreté. Zvyčajne pokojné dieťa môže začať prejavovať agresiu alebo sa ľahko rozrušiť. Medzi ďalšie signály patria problémy so spánkom, strata záujmu o obľúbené aktivity, únava alebo nesústredenosť v škole, sťažnosti na bolesti hlavy či brucha alebo výrazná zmena stravovacích návykov. U mladších detí sa to môže prejaviť návratom k skorším prejavom správania, ako je pomočovanie sa alebo cmúľanie palca. Nejde nevyhnutne o jednu konkrétnu zmenu, ktorá by signalizovala problém – pozornosť si zaslúži situácia, keď sa u dieťaťa objaví viacero zmien naraz alebo keď máte pocit, že vám na dieťati niečo „nesedí“.

Dieťa žijúce v prostredí násilia môže pôsobiť, že je neustále v napätí. Môže sa ľahko zľaknúť zvýšeného hlasu alebo náhlych pohybov, pôsobiť, akoby sa nedokázalo uvoľniť, alebo neustále pozorne sledovať dospelých okolo seba. V triede či v športovom klube sa môže viac sústrediť na „čítanie nálad“ ľudí v okolí, než na samotnú činnosť.
Medzi telesné prejavy môžu patriť viditeľné napätie v tele, zovreté päste alebo čeľusť či zrýchlené dýchanie. Nejde pritom len o bežnú úzkosť – ide o trvalú ostražitosť, vyvolanú očakávaním, že sa každú chvíľu môže stať niečo zlé.

Dieťa sa môže stať nápadne tichým, uzavretým alebo sa cítiť nepríjemne vždy, keď príde reč na situáciu domova alebo rodinný život. Môže sa vyhýbať otázkam, rýchlo meniť tému, odpovedať neurčito alebo sa obávať, že povie niečo nesprávne. Niektoré deti sa pri osobných témach vyhýbajú očnému kontaktu alebo sa emočne uzatvoria. Iné môžu reagovať menej očakávaným spôsobom, napríklad nervóznym smiechom, alebo tým, že trvajú na tom, že doma je všetko v poriadku, aj keď to tak nemusí byť. Ak sa takáto neochota objaví náhle alebo spolu s ďalšími varovnými signálmi, môže to poukazovať na dieťa, ktoré sa necíti dostatočne bezpečne na to, aby hovorilo otvorene.